Rozhovory

ROZHOVORY 11. október 2016

Rozhovor s Vladom Štrbom

Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vystúpiť na vrchol najvyššej hory sveta je snom väčšiny horolezcov. Na Slovensku máme ľudí, ktorí sa o tento vrchol pokúsili. A nie hociako. Vybrali si azda tú najťažšiu cestu na Everest, ktorou 40 rokov nikto nevystúpil - Boningtonovou cestou prezývanou aj Hard Way. Môžme byť hrdí na to, že slovenskí horolezci Vlado Štrba a Zoltán Pál reprezentovali Slovensko touto expedíciou a ich zážitky a fotky sa teraz zdieľajú aj medzi takými magazínmi ako je National Geographics. Vladovi Štrbovi, ktorý túto expedíciu naplánoval, sme položili niekoľko otázok...

 

V osobnom rozhovore a stretnutí si spomínal, že doteraz ešte žiadna žena v histórii Slovenska nevystúpila na Everest. Prečo si myslíš že je to tak.

No ono je to vždy súhrn rôznych faktorov. Každopádne Dina Šterbová (rodáčka z Bratislavy) sa u Everest pokúša dvakrát, ale vždy neúspešne.
Na Slovensku nie je veľa žien, ktoré by si trúfli na veľmi vysoké kopce. Ale ja sám ich pár poznám, ktoré na to rozhodne majú. Lenže účasť na expedíciách je vždy extrémne finančne náročná záležitosť a Everest je v tom úplne „TOP“.
A vlastne tie nešťastné financie to je ten hlavný problém prečo je tak málo expedícii zo Slovenska na osemtisícovky.
 
Aký je podľa teba pomer žien v medzinárodnom horolezectve? Je to tak obtiažne?

K dnešnému dňu máme na Slovensku desať žien, ktoré sa pokúšali o osemtisícovky:

Dina Šterbová – dosiahla vrchol Cho Oyu 1984 a Gasherbrum II 1988 (pokúšala sa o Manaslu 1980, Everest 1991 a 1992, expedície po roku 1992 (rozdelení Československa) absolvovala už s českým pasom - Broad Peak 1994 a Nanga Parbat 1997)
Lívia Klembarová - vrchol Gasherbrum II 1988

Ďalšie ženy na expedíciách:
Helena Semanová - Gasherbrum I 1988
Eva Böhmová - Sisa Pangma 1994 (zahynula vo Vysokých Tatrách)
Jana Hrašnová - Lhotse 1996
Gabriela Zbojov - Lhotse 1996, Cho Oyu 1997, Sisa Pangma 2007
Eva Truchlíková - Manaslu 1997
Gabriela Šilharová - Broad Peak 2007
Lucia Kazárová – Dhaulagiri 2012
Barbora Orlíková - Cho Oju 2016

 

Koľko trvá príprava na 8000? Počúvame príbehy rôznych "amatérov", ktorí si zaplatia Everest. Je to veľmi riskantné, alebo pokiaľ denne cvičím, tak to je hračka.

Koľko trvá príprava ? Podľa mňa to musí byť v prvom rade celoživotná vášeň pre prírodu, hory a ľudí v nej. Ja zvyknem hovoriť, že „horami som trcnutý od narodenia“.

Tých amatérov zas tam až toľko veľa nie je. Everest je výzva pre každého. Lenže Nepálci si sami z neho urobili neuveriteľný bussines. Doslova ryžovisko na doláre. A dotiahli to už do takého extrému, že sa fakt kopec stáva dostupný skoro pre každého kto si to môže finančne dovoliť. Účasť na komerčnej výprave začína na 65 000,- USD.

Ale Nepálci si to už aj sami začínajú uvedomovať, že športovejšie zameraní lezci sa kopcu zámerne vyhýbajú. Ako keby bol výstup naň niečo podradne a dosiahnutie vrcholu je len pre „samoľúbych bussinimenov“. Veď za posledných 10 rokov bolo len pár pokusov mimo klasickej výstupovej trasy cez Južné sedlo.

Posledný rok už začali Nepálci vydávať permity aj na jednu osobu (dovtedy ho vydávali na 7 osôb), a dokonca keď si niekto vyberie inú cestu ako cez Južné sedlo, tak je permit aj trocha lacnejší.

 

Ktoré boli tvoje skalpy 8000oviek? Prečo si si vybral práve tie?

Tak mňa vysoké hory zaujímali skoro stále. Po prvýkrát som sa tam bol pozrieť pred 19 rokmi, keď sa mi vrámci medzinárodnej expedícii podarilo vystúpiť na 6 najvyšší vrch sveta na Cho Oyu, ktorý je vysoký 8201 metrov. Prvýkrát v Himalájách a hneď sa mi podaril vrchol. Bol som maximálne spokojný. Od vtedy som podnikom desať expedícii, ktoré boli viac neúspešné ako úspešné. (Broad Peak, Makalu, 2x Annapurnu, Mera Peak, Baruntse, Dhaulagiri … ).

Inak povedané kde sa už malo dať v danom termíne pokúšať o vrchol, vždy sa niečo „potentovalo“, zvyčajne to bolo počasie. Ale zas naučil som sa, že vo veľkých výškach nie je moc dobré naťahovať sa so „zubatou“. Radšej cúvnuť a pokúsiť sa na ďalší rok … „veď kopec tu bude aj na budúci rok“.

 

Tento rok si sa pokúsil o výstup na Everest aj so svojím kolegom horolezcom Zoltánom Pálom. Tí čo vedeli, napäto sledovali priebeh. Prečo ste si zvolili najťažšiu cestu tzv. Bonningtonovu cestu? Od 1974 sa to nikomu nepodarilo.

Prečo? Ťažká odpoveď na to.

Myšlienka podniknúť expedíciu na Mount Everest sa mi v hlave zrodila niekedy pred troma rokmi. Hneď od začiatku mi bolo jasné, že to bude bez kyslíku, bez výškových nosičov a isto nie klasikou cez Južné sedlo, ktorú dnes využívajú iba komerčné expedície so svojimi klientmi.

Posledných x-rokov som v tichosti obdivoval v juhozápadnej stene Boningtonovu cestu a jeho jasnú líniu, ktorú Angličania preliezli v roku 1975. V roku 1987 tu mali neúspešný pokus aj československí horolezci a v roku 1988 štvorica slovenských horolezcov (Just, Božík, Becík a Jaško) cestu preliezla (na vrchole stal iba Just), ale pri zostupe celá štvorica ostala nezvestná!

A od vtedy sa o to nik nepokúsil. A výzva bola na svete!

 

Bulvárne média zo záchrannej akcie spravili udalosť roka, napriek tomu sa tam chcete vrátiť budúci rok. Čo budete robiť inak?

K bulvárnym médiám sa nebudem vyjadrovať, pretože to zbytočne extrémne zdramatizovali. Inak povedané: „s komára urobili somára“. Ale to je vlastne ich spôsob komunikácie so svojimi čitateľmi. Mať senzáciu za každú cenu. Bohužiaľ to všetko išlo mimo nás a nemali sme na to žiaden dosah.

Osobne ma veľmi mrzí, že ich zaujímajú iba „prúsery a dramatické záležitosti“, lebo média si v podstate skoro vôbec nevšimli že Peter Hámor vystúpil na svoju 13 osemtisícovku.

K bulváru len toľko, že z jedných novín hneď na druhý deň navštívili moju manželku. Tak ich pekne od dverí vypoklonkovala a zavrela dvere. Na druhý deň noviny priniesli úplne vymyslený rozhovor s mojou manželkou. Takže k bulváru asi len toľko.

A čo budeme robiť inak na budúci rok?

Budeme presne kopírovať logistiku z tohoto roku. Máme pár zmien (tri – štyri), a tie by nám mali uľahčiť samotný výstup. Veríme, že úspešného konca.

So Zolom sme sa vlastne rozhodli hneď. Dokonca ešte asi v bivaku sme sa o tom bavili, že ak pre jeho oči nebudeme môcť pokračovať hore. Tak sa rozhodne pokúsime vrátiť späť. Cestu máme už „načumenú“, takže presne vieme čo a ako a kde. Už len opätovne dať ten obrovský balík financií a ide sa späť! V tomto čase už reálne a systematicky na tom pracujeme.

 

Niektoré ženy by možno uvažovali o vysokohorskej turistike, no nevedia kde začať. Stačí chodiť iba do lesa? Kedy sa človek rozhodne vystúpiť nad 6000m?

Ako začať … jednoducho vyraziť na túru … to je ten prvý krok! Ostatne potom príde samo. Pozisťujú, čo si treba a netreba obliecť, obuť … zobrať na túru.

V prvom rade musí byť chuť vyraziť. No a keď to potom človeka už chytí … tak postupne vyššie a vyššie … až napríklad do tých 6000 metrov.

 

Ako si človek vo vysokých horách stanoví hranicu rizika, aby prežil? Toľko veľkých horolezcov to nedokázalo.

Hranica rizika. Zaujímavá otázka. Osobne si myslím, že vysokých horách musí nastúpiť veľmi extrémne racionálny kalkul aby sa vedela nájsť hranica medzi možným a nemožným. Veľakrát osobné ambície a optimizmus musia byť značne potlačené aby sa neprišlo na hranicu, z ktorej nie je cesta späť! Radšej sa v prípade aj čo len najmenších problémov otočiť späť ako sa nevrátiť. Zubatá tam čaká skoro na „každom rohu“. Treba byť trpezliví a čakať na podmienky o ktorých namieste usúdite že sú tie najoptimálnejšie.

 

Ceníte si viac - menej známe kopce, hory?

Ja zasadne neriešim kopce podľa toho či sú známe alebo nie … v prvom rade ma to musí vnútorne osloviť. Teda keď sa bavíme o tých väčších kopcoch. Ale rozhodne nemám problém ísť aj x-krat na Čapy. Kopec v Skalických horách :-)

 

V akej najvyššej výške ste bivakovali? Čo ste prežívali, cítili? Telo zdevastované nadmorskou výškou...

Na Evereste sme bivakovali v 7250 metroch. Pôvodný plán bol ale o 500-600 metrov vyššie. Ale čím vyššie tým viac snehu a to nás dosť spomaľovalo a keď nás ešte pozastavila aj prachová lavína, tak sme radšej ostali bivakovať tam. Bolo to miesto bývalého štvrtého výškové tábora Boningtonovej expedície.

Predpoveď počasia čo sa tých sily vetru vyšla na 100%, bol len slabučký vánok (zato s snežením sa predpoveď sa vôbec nevydarila). Ale keďže sme boli veľmi dobre aklimatizovaní, tak nám bivak vyšiel na jedničku. Teda až na Zolove oči, ktoré sa po prachovej lavíne veľmi nebezpečne zapálili. A so zrakom sa tam nezahráva. A 100% nie v tak výške. Inak by to mohlo mať katastrofálne následky.

 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov ☺

 

SKYPE: vladostrba
www.8000.sk
www.trekkingtour.sk
www.everest.8000.sk  

534 zhliadnutí
Naposledy zmenené 06. december 2018
spalovnatukov.sk

E-mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

O nás

Spaľovňa tukov je program nielen pre ženy, ktoré sa starajú o svoje zdravie a telo. Vieme, že žiadne zázračné pilulky na chudnutie nefungujú.

Budeme vás zásobovať tipmi na recepty, tréningami a novinkami zo sveta fitness, wellness, health & beauty.

Kontakty

Telefón: +421 917 611 700

Email: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Pridajte sa k nám